170 rokov Semmeringbahn

16.2.2024 8:00 Juraj Földes

Po šiestich rokoch výstavby otvorili v roku 1854 - pred 170 rokmi - prvú horskú železnicu sveta cez Semmering vo Viedenských Alpách. V tom čase ešte nebolo preukázané, či adhézna parná železnica môže prekonať priemerné stúpanie 25 promile medzi Gloggnitzom a vrcholovým tunelom pod Semmeringom. Stavba sa uskutočnila hlavne zásluhou geniálneho inžiniera, rodeného benátčana Carla Ghegu, ktorý už v sedemnástich získal v Padove doktorát ako staviteľ a v roku 1836 viedol stavbu severnej železnice cisára Ferdinanda.

Prvé plány na projekt železnice cez Semmering ako spojenia k jadranskému moru, k vtedy rakúskemu Terstu, kreslil od roku 1840. V 1848-tom bola stavba povolená a jeho poverili vedením stavby. Za svoj životný úspech bol ocenený v roku 1851 čestným rytierskym titulom „Carl Ritter von Ghega“. Na stanici Semmering má pamätnik – reliéf, pri najväčšom viadukte trate aj múzeum v niekdajšom strážnom domčeku.

Zákres trate UNESCO do mapy Google Earth 8/28/2016, image© Maxon Technologies 2024

Dvojkoľajná horská trať prekonáva 15 tunelov a 16 kamenných viaduktov pri maximálnom sklone 28 promile s minimálnym polomerom 190 m. Kompletne celú trať prešla prvá lokomotíva 23.10.1853. Prvou doloženou cestou vlaku aj s mladým cisárom Františkom Jozefom a Carlom Ghegom sa uskutočnila 16.5.1854. Význam tranzitu upadol na základe výsledkov prvej svetovej vojny. Postupne tranzit rástol, aj počas druhej vojny, v ktorej trať mimoriadne škody neutrpela. Pred kapituláciou tretej ríše sovietske vojská stihli ešte obsadiť Gloggnitz a ustupujúci Nemci napriek rozkazu nevyhodili železničné tunely do vzduchu, iba zablokovali trať vykoľajenými súpravami v tuneli pri Weinzettelwande. V roku 1949 sa kvôli hroziacemu uzatvoreniu vrcholového tunela začala stavba paralelného nového jednokoľajného 1512 m dlhého tunela, ktorý otvorili 1.3.1952. Nezávislou trakciou sa na Semmering jazdilo do 29.5.1959 ale vľavo až do roku 2019. Semmeringská železnica bola v roku 1998 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO s jadrovou zónou 156 hektárov a okolitou nárazníkovou zónou 8 581 hektárov. Ide o celú trasu z Mürzzuschlagu cez Semmering do Gloggnitzu vrátane súvisiacich viaduktov, mostov, tunelov a železničných budov.

Payerbachgraben-viadukt okolo roku 1875, foto: Michael Frankenstein

Na stránkach vlaky.netu je veľa článkov o železnici na Semmering, kde sú uvedené podstatné fakty o trati, odkázal by som tu na článok Petra Žideka z roku 2008. Na trati 500 – 600 – 510 ÖBB aktuálne premávajú v hodinovom takte Railjety z Viedne do Grazu, z toho 5 spojov odchádza z Prahy, jeden z Berlína, pričom jeden vložený spoj triedy EC z Viedne končí v Terste. Zastávkové vlaky, prevažne Cityjety, medzi Payerbachom a Mürzzuschlagom jazdia v dvojhodinom takte a počas letných prázdnin vychádza jeden spoj menom „Semmering- Expres“ raz v týždni z Bratislavy-Petržalky. Poschodové regionálne expresy - lasice (Wiesel) jazdiace od Viedne s hustejším intervalom končia v Payerbachu aj kvôli výške tunelov na pokračovaní trate. Podľa štatistík sa za rok (2022) Semmeringom previezlo 37 miliónov cestujúcich a 22 miliónov ton tovaru.

Breitenstein, Talent 4024 ÖBB © Juraj Földes, 5.5.2023

Na konci leta roku 2015 sme sa Railjetom odviezli z Wiener Neustadtu do Mürzzuschlagu a späť. Z tejto cesty pochádza časť záberov, ďalšie fotografie sú novšie. Prvý úsek cesty viedol po rovine cez borovicový les a okresné mesto Neunkirchen a ďalej cez priemyselný Ternitz do Gloggnitzu. Trať, aj stanice boli modernizované a početné úrovňové priecestia sú už zväčša odstránené. V prácach sa stále pokračuje, čo v budúcnosti umožní po Gloggnitz zvýšiť maximálnu povolenú rýchlosť. Asi 1,5 km za stanicou Gloggnitz bude podľa dnešných (2023) predpokladov po roku 2030 odbočovať nová trať do úpätného tunela pod Semmeringom ústiaceho pred stanicou Mürzzuschlag, čo pre rýchliky prinesie asi 30 minútovú úsporu času. Stavenisko 27.3 km dlhého úpätného tunela je blízko hlavnej cesty v údolí rieky Schwarza. Na úbočí Wolfsschluchtu, odbočkou vedúcou k zámku, stojí Infobox ÖBB s parkoviskom, kde sú k dispozícii všeobecné a aktuálne informácie k tejto rádove vyše 4-miliardovej stavbe.

Gloggnitz, budúci železničný most a transportéry nad Schwarzou © Juraj Földes, 14.11.2018

Od Gloggnitzu po Payerbach stúpa trať iba mierne údolím rieky Schwarza. Za touto stanicou začína vlak spomaľovať, ďalej je dovolená rýchlosť iba 60 – 80 km/h. Z Gloggnitzu musí vlak prekonať po vrcholový tunel v Semmeringu 459 výškových metrov, následne po Mürzzuschlag klesá o 217 m. Prvý viadukt v ostrom oblúku predeľuje mestá Payerbach a Reichenau.

Railjet stúpa k stanici Breitenstein © Juraj Földes, 31.8.2015

Ghega, aby neprekročil prípustné 28 promilové stúpanie rozvinul 22 km vzdušnú vzdialenosť po Mürzzuschlag na 42 km. Na prvom dokončenom 6,25 km úseku trate po zastávku Eichberg sa na konci leta roku 1851 konala 20-kolová súťaž štyroch rôznych lokomotív navrhnutých pre túto trať. Napokon sa nepresadila ani víťazná BAVARIA z mníchovskej továrne Maffei. Južná štátna dráha potom objednala 26 tendrových lokomotív vylepšené podľa Wilhelma von Engertha vyrobené v Esslingene a u Cockerilla. Spočiatku mali tri poháňané nápravy (C2t), neskôr sa pridávala štvrtá a samostatný tender.

Mürzzuschlag Südbahmuseum, lokomotíva Ajax z roku 1841 od Jonesa, Turnera a Evansa © Juraj Földes, 23.4.2018

Okolo roku 1900 ich nahradili rušne radu 170 kkStB konštruované Karlom Gölsdorfom. V medzivojnovej dobe (1923-28) pribudli na Semmeringu výkonnejšie rušne radu 33 (BBÖ 113) s usporiadaním náprav 2´D h2 a v 40.rokoch aj (nemecké) radu 42 a 52. Pri postrku sa osvedčili aj mohutné tendrovky radu 95 ÖBB, jedna sa zachovala ako pamätník pri stanici v Payerbachu. Do čias elektrifikácie v roku 1959 to boli aj motorové vlaky. Ako ich pamätník je v stanici Semmering vystavený povestný Blauer Blitz – Modrý blesk radu 5145 ÖBB.

Jeden z mnohých zachovalých strážnych domčekov pri Breitensteine s Taurusom © Juraj Földes, 5.5.2023

Medzi tunelmi a viaduktami môžeme sledovať zastávky a stanice, ktoré prerušujú inak kontinuálne stúpanie: Küb – Eichberg – Klamm-Schottwien – Breitenstein – Wolfsbergkogel. Railjet zastaví až v stanici Semmering. Od Payerbachu vedie pozdĺž trate aj turistický chodník, ktorý sme v minulosti absolvovali pohodlne na dve etapy a po každý raz nám poslúžil pre opačný smer osobný vlak. Do blízkosti niektorých vyhliadkových miest sa možno doviezť aj autom. Na dolnom konci obce Semmering je vyhliadkové miesto „20-Schilling BlicK“, ktoré poslúžilo autorovi niekdajšej povojnovej 20-šilingovej bankovky na zobrazenie atraktívnej časti horskej trate na pozadí s Raxom (2007 m n.m.). Na opačnej strane bankovky bol Ghegov portrét.

Klasický pohľad z 20-šilingovej vyhliadky s vlakom na Krauselklause viadukte © Juraj Földes, 3.3.2023

Počas trvania monarchie sa stal Semmering obľúbeným výletným miestom vtedajšej elity najmä z Viedne. V neposlednom rade významní hostia, aristokrati, umelci a spisovatelia, ako Johannes Brahms, Gustav Mahler, Franz Werfel, Oskar Kokoschka a Josephine Baker, formovali a upevňovali povesť a slávu regiónu Semmering. Postavili sa tu klasicistické aj secesné vily, letné sídla a neďaleko stanice Südbahnhotel v roku 1882 a o šesť rokov neskôr Grandhotel Panhans osadený bližšie k horskému sedlu. Otvárali ho so 44 izbami, po rozšírení v rokoch 1912/1913 už mal okolo 400 izieb. Po rozpade monarchie najlepšie časy Semmeringu skončili, noblesnú klientelu vystriedali dovolenkujúci pracujúci.

Semmering z Hirschenkoglu. Vľavo je Rax, vpravo Schneeberg (2076 m n.m.) © Juraj Földes, 22.5.2016

Po rokoch úpadku slúži Südbahnhotel aj po čiastočnej rekonštrukcii iba pre niekoľké letné kultúrne akcie, kým hotel Panhans je po opätovnej nedávnej rekonštrukcii zase v prevádzke. Ostatné desiatky ubytovacích zariadení v obci sú rádovo menšie. Hlavná sezóna na Semmeringu je zimná, spravidla každý druhý rok sa na Hirschenkogli (1340 m n.m.) konajú lyžiarske preteky žien svetového pohára v technických disciplínach. Aj v letnej sezóne tam premáva kabínková lanovka, ktorú radi využívajú horskí bicyklisti. Okrem nemčiny je tu počuť aj slovenčinu, maďarčinu, češtinu, aj poľštinu.

Semmering, Südbahnhotel má novú strechu © Juraj Földes, 18.10.2014

Railjety prekonávajú dnes úsek Wiener Neustadt – Semmering za skoro trištvrte hodiny, po Mürzzuschlag im trvá cesta po rovnejšej trati už len necelú štvrťhodinu. Nezastavujú v Steinhause, ani v Spitale am Semmering pod Stuhleckom. Lyžiari nájdu na Stuhlecku (1774 m n.m.) viac vlekov a sedačkových lanoviek ako na Hirschenkogli a celková dĺžka zjazdoviek je tam skoro dvojnásobná. Okrem auta sa dá dostať do Spitalu od štvrtka do nedele aj skibusom z Bratislavy.

Hirschenkogel (1340 m n.m.) nad Semmeringom sa zasnežuje pred sezónou © Juraj Földes, 30.11.2020

Modernizovaná stanica v Mürzzuschlagu dokončená 2023 je zaujímavá aj múzeom južnej dráhy – Südbahmuseum je na opačnej strane ako staničná budova a centrum mesta. V zimnej sezóne je múzeum otvorené len počas školských prázdnin, letná sezóna začína 1.mája a končí rakúskym štátnym sviatkom 26.10. Pondelky a utorky majú zatvorené. Vystavené sú tu parné lokomotívy pôvodom aj z 19. storočia, niekoľko starších elektrických rušňov a vnútri je aj pestrá zbierka drezín. Na koľajisku H0 (1:87) sú viaceré modely viaduktov a rôznych motívov trate cez Semmering. Medzi ďalšími exponátmi nachádzame aj modely lokomotív a súprav ktoré sa nemohli zdokumentovať v merítku 1:1.

Mürzzuschlag, Railjet ČD po príchode od Viedne © Juraj Földes, 31.8.2015

Za semmerinským zhlavím sa na strane múzea buduje západný portál úpätného tunela a pre návštevníkov je k dispozícii Infobox ÖBB s obdobným obsahom ako ten v Gloggnitzi. Medzi posledné informácie, na jeseň roku 2023, patrí, že okolo 97% celkovej dĺžky tunelov už prerazili, ale termín dokončenia stavby oficiálne začatej v roku 2012 je posunutý aktuálne na rok 2030. Posledný odhad nákladov činí 4,2 miliardy euro. Dnešná stavba je už druhým pokusom, lebo v roku 1989 Dolné Rakúsko úspešne zablokovalo povolenú stavbu presadzovanú najmä Štajerskom (hranica týchto dvoch spolkových krajín prebieha vrcholovým aj úpätným tunelom). Pamiatkou prvého pokusu ostala iba prieskumná štôlňa. Slávnostné zahájenie v 2012-om nasledovali prípravné práce, po protestoch, zastavení prác a rozhodovaní súdov sa stavba tunela naplno spustila v máji 2015.

Mürzzuschlag Südbahmuseum - mapa variánt v Infoboxe © Juraj Földes, 31.8.2015

Pri stavbe sa vyťaží až 6 miliónov m3 zeminy, z toho 4,25 milióna už skončilo v bočnom údolí Longsgraben. Podľa miestnych novín tam už školáci sadia stromčeky. Kvôli odhadovanej rýchlosti razenia sa okrem stavenísk oboch portálov zvolili ďalšie 3 miesta štôlní pozdĺž trasy tunela nazvané „Zwischenangriffspunkte“. Sú to v smere od Mürzzuschlagu: Grautschenhof (hĺbka 100 m), Fröschnitzgraben (hĺbka 400 m) a Göstritz (hĺbka 250 m). Tri úseky tunela nesú názvy: Grautschenhof (7 km). Fröschnitzgraben (13 km) a Gloggnitz (7,3 km). Práve na poslednom úseku pred Gloggnitzom ostáva ešte v náročných geologických podmienkach preraziť obojstranne posledných 750 metrov. Súčasný predpoklad je, že sa to stane v roku 2025.

Koľajnice a elektroinštalácie by mali byť uložené v roku 2028. Nasledovať majú skúšky, testy a cvičné jazdy súprav. Maximálne stúpanie v tuneli neprekračuje 8,4 promile a maximálna povolená rýchlosť sa stanovila na 230 km/h. Obe tunelové rúry sa pre prípad mimoriadnych udalostí prepoja každých 500 metrov. Pod Fröschnitzgrabenom vznikne naviac núdzová zastávka pre mimoriadne situácie.

Maximálny počet ľudí na stavbe, resp. zamestnaných v súvislosti so stavbou je okolo 1200. Evidované boli 4 smrteľné pracovné úrazy v rokoch 2020 a 2023. Na porovnanie na stavbe pôvodnej trate pracovalo v 19. storočí asi 20000 ľudí a za šesť rokov došlo k 89 smrteľným pracovným úrazom. Odhalili aj krádeže, na stavenisku Grautschenhof bol odcudzený materiál a nafta, škodu ocenili vo výške 1,8 milióna euro. Súdy vyniesli rozsudok v piatich prípadoch, z toho traja kajúcnici po odvolaní stratia slobodu iba na kratší čas.

Úpätný tunel pod Semmeringom bude súčasťou koridoru z Gdaňska do Bologne vedenou aj cez Česko a Slovensko. Po dokončení ďalších investícii medzi Viedňou a Gloggnitzom, ako aj od Mürzzuschlagu po Graz je plánovaná úspora času pre rýchliky 50 minút, tie by mali dôjsť z Viedne do Grazu za hodinu aj 50 minút. Po sprevádzkovaní 32.9 km dlhého Koralmtunela medzi Štajerskom a Korutánskom, ktorý je už teraz pred dokončením, by sa mala cesta z Viedne do Klagenfurtu skrátiť na 2 hodiny a 40 minút. Nákladné vlaky nebudú už potrebovať príprahy a budú môcť byť ťažšie a dlhšie ako sú teraz.

Odkazy: